Bratislava
27. marca (TASR) - V období normalizácie v Československu nepovoľoval
komunistický režim prijímanie nových členov do reholí a ani ich verejné
fungovanie. Aj preto sa rehoľný život preniesol do ilegality a rehole sa
rozširovali o tajných členov. Komunistický režim sa snažil zakročiť
proti tajným rehoľným štruktúram. V pondelok 27. marca uplynie 40 rokov
od jednej z represívnych akcií komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB),
zameranej proti tajným františkánom a františkánkam, známej ako Akcia
Vír.
"Činnosť tajne pôsobiacich reholí bola istým spôsobom aj výsmechom
režimu, ktorý nedokázal tieto tajné cirkevné štruktúry úplne potlačiť
ani počas hlbokej normalizácie. Františkáni (OFM) bola rehoľa, ktorú,
takpovediac, úplne nezlikvidovali v 50. rokoch počas Akcie K, preto mala
isté štruktúry, a zároveň františkánska či kapucínska spiritualita bola
sympatická pre bežných veriacich. Preto sa režim rozhodol tvrdo a
plošne zasiahnuť, takpovediac, ako v roku 1950 a bezmála všetkých
tajných členov a členky rehole, respektíve Školských sestier sv.
Františka fyzicky zaistiť, vyšetrovať a obviniť zo zločinu marenia
dozoru nad cirkvami," uviedol pre TASR historik z Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrik Dubovský.
Štátnej bezpečnosti sa podľa neho už koncom roka 1982 podarilo zhabať
zoznam všetkých tajných františkánok (školských sestier) na Slovensku.
Začiatkom roka 1983 na základe udania bývalého tajného františkána
Štefana Náhlika získala ŠtB aj prehľad o tajných františkánoch, ich
domoch a spôsobe života.
Rozsiahla Akcia Vír sa uskutočnila na Kvetnú nedeľu 27. marca 1983.
Príslušníci ŠtB prepadli domy bratov františkánov a sestier františkánok
v Prešove, Košiciach, Poprade, Tvrdošíne, Ružomberku, Bratislave,
Jindřichovom Hradci, v Prahe a Plzni. Vykonali domové prehliadky, pri
ktorých zhabali náboženskú literatúru, liturgické predmety, písacie
stroje, ale aj vkladné knižky. Bratia františkáni a sestry františkánky
boli zatknutí, uväznení a obvinení z marenia dozoru nad cirkvami,
pretože tajne vstúpili do františkánskeho rádu a vyvíjali v ňom činnosť.
Podnet na uskutočnenie tejto akcie vyšiel podľa Dubovského z najvyšších
ideologických úrovní Komunistickej strany Československa, jej ústredného
výboru, ako aj Štátneho úradu pre veci cirkevné, respektíve Slovenského
úradu pre veci cirkevné. "ŠtB, ktorá mala na starosti kontrolu
cirkví, ich hierarchie, laikov a kňazov, taktiež žiadala, aby sa tvrdo
zakročilo proti týmto tajným štruktúram reholí, a to za spolupráce s
cirkevnými tajomníkmi Okresného národného výboru (ONV), ako aj Krajského
národného výboru (KNV)," dodal historik.
V spojitosti so zásahom ŠtB vypočúvala aj desiatky ďalších ľudí, ktorí
mali kontakt s františkánmi. O zásahu proti františkánskym reholiam
informovali zahraničné médiá, protesty proti ich zatknutiu prichádzali z
rôznych častí Slovenska aj zahraničia. Poslední obvinení františkáni
boli prepustení z väzby 14. júla 1983 a obžaloby proti nim boli
stiahnuté.
"Akcia Vír bola vykonaná po celej ČSSR, takže predstavovala zatknutie
niekoľkých desiatok ľudí, presné počty nie sú zatiaľ známe, pretože
spis o akcii bol skartovaný. Na Slovensku v mužskej časti rehole šlo
napríklad o rehoľníkov, ako Jaroslav Brázda, Anton Šmíd, Peter Rúčka či
Bystrík Janík, ktorý je aj jedinou úplnou obeťou Akcie Vír, keďže bol v
roku 1986 odsúdený nepodmienečne senátom Okresného súdu Poprad pod
vedením Štefana Harabina a po návrate z vyše rok trvajúcej väzby
predčasne zomrel," uviedol pre TASR Dubovský.
O Akcii Vír nakrútili v roku 2008 aj dvojdielny dokumentárny film.
0